喝山楂水有什么好处

Apple Inc. | |
![]() | |
Právna forma | akciová spolo?nos? |
---|---|
Zalo?ená | 1. apríla 1976 |
Zakladate? | Steve Jobs Steve Wozniak Ronald Wayne |
Sídlo | 1 Apple Park Way, Cupertino, Kalifornia, USA |
Vedenie | Arthur D. Levinson (predseda) Tim Cook (CEO) Jeff Williams (COO) Luca Maestri (CFO) |
územny rozsah | celosvetovy |
Priemysel | spotrebná elektronika softvérové slu?by online slu?by |
Produkcia | AirPods Apple Watch iPad iPhone Mac Vision Pro |
Aktíva | ▼ 352,58 mld. USD (2023) |
Obrat | ▼ 383,29 mld. USD (2023) |
Prevádzkovy príjem | ▼ 114,30 mld. USD (2023) |
Zisk | ▼ 97 mld. USD (2023) |
Zamestnancov | 161 000 (2023) |
Dcérske spolo?nosti | Apple Studios Beats Electronics Beddit Braeburn Capital Claris Drive.ai InVisage Technologies |
Web | www.apple.com |
Apple Inc. (vyslovnos? [??pl i?k]; vo vyzname Incorporated [in?ko?p??reitid] – akciová spolo?nos?) je americká nadnárodná technologická spolo?nos? zalo?ená v roku 1976 v Silicon Valley, v kalifornskom meste Cupertino v USA. Hlavnym programom spolo?nosti je vyroba a vyvoj osobnych po?íta?ov Macintosh a ich programového vybavenia, vyroba a vyvoj smartfónov iPhone, tabletov iPad a predaj hudby, televíznych relácií a filmov prostredníctvom internetového obchodu iTunes Store. Prvych tridsa? rokov svojej existencie bola spolo?nos? známa ako Apple Computer, Inc. Zmena názvu bola ohlásená 9. januára 2007 po predstavení novych produktov iPhone a Apple TV a je symbolom postupného odklonu od tradi?ného d?razu spolo?nosti na vyrobu osobnych po?íta?ov smerom k produkcii ?ir?ieho okruhu inovatívnej spotrebnej elektroniky.
Apple je spolo?nos?, ktorá pomohla spusti? revolúciu osobnych po?íta?ov koncom 70-tych rokov 20. storo?ia. Je známa vysoko inovatívnym hardvérom ako iPod a iMac, rovnako ako i softvérom ako iTunes, iLife a opera?nym systémom macOS.
História spolo?nosti
[upravi? | upravi? zdroj]Vznik
[upravi? | upravi? zdroj]
Zakladatelia spolo?nosti Steve Jobs a Steve Wozniak sa spoznali v roku 1971, ke? mal Jobs 16 a Wozniak 21 rokov. Prvy po?íta? spolu vytvorili v roku 1975, ke? Jobs vybavil objednávku na 50 osobnych po?íta?ov od miestnej po?íta?ovej predajne a presved?il Wozniaka, aby po?íta? zostavil. Spolu s nieko?kymi nad?encami zostavili Apple I, ktory mal nieko?ko pozoruhodnych vlastností. Pou?íval televízor ako displej (mnohé vtedaj?ie po?íta?e displej v?bec nemali) a bol tie? schopny pou?íva? kazetovy magnetofón na spú??anie a ukladanie programov na tie ?asy v neuverite?nej rychlosti 1 200 bitov za sekundu. Spolu s tretím kamarátom, Ronaldom Waynom sa im podarilo vytvori? po?íta?e pre objednávku v?as a celkovo bolo vyrobenych viac ako 200 Apple I.
V roku 1977 Wozniak vytvoril novy po?íta?, Apple II, ktory u? pracoval s grafickym rozhraním a nesk?r dokonca dokázal pracova? s farbami. Jobs medzi?asom skú?al presadi? my?lienku lep?ej po?íta?ovej skrinky a klávesnice, ke??e veril, ?e po?íta? by sa mal dodáva? ako celok.
Budovanie po?íta?a v tom ?ase bola drahá zále?itos? a Jobsovou úlohou bolo zháňa? peniaze. Práve pre nedostatok prostriedkov od spolupráce odstúpil Wayne, ktory mal skúsenosti s kolapsom inej malej spolo?nosti v minulosti. Banky Jobsovi peniaze po?i?a? nechceli, ke??e my?lienka po?íta?a pre be?nych ?udí sa zdala by? v polovici sedemdesiatych rokov absurdná. Jobs napokon stretol Mika Markkulu, ktory spolu podpísali bankovú p??i?ku na 250 tisíc americkych dolárov a títo traja, spolu s Wozniakom, vytvorili 1. apríla 1976 Apple Computer, Inc.
Apple III a Lisa
[upravi? | upravi? zdroj]
Do roku 1980 u? Apple muselo ?eli? rastúcej konkurencii na poli osobnych po?íta?ov. Najm? IBM so svojím PC, na ktorom be?al MS-DOS (diskovy opera?ny systém od Microsoftu) uberal Apple z trhového podielu.
Mnohé malé firmy pou?ívali Apple II, ale spolo?nos? potrebovala novy a silnej?í po?íta? pre náro?nej?ích firemnych zákazníkov. Takymto po?íta?om sa mal sta? Apple III, ale vzh?adom na niektoré nepraktické Jobsove po?iadavky (ktoré sa v histórii Apple vyskytujú opakovane) ako napr. odstránenie ventilátora (kv?li hlu?nosti), boli mnohé stroje m?tve pri prvom zapnutí, resp. pod?ahli prehriatiu nesk?r. Kv?li tomuto a inym nedostatkom, a i napriek vylep?eniam z roku 1983, bol Apple III prepadákom.
Medzi?asom ?udia ako Jef Raskin a Bill Atkinson za?ali v Apple pracova? na novom druhu po?íta?a, ktory by pou?íval GUI, my?, objektovo orientované programovanie a siete. Presved?ili Jobsa k náv?teve laboratórií spolo?nosti XEROX v Palo Alto v decembri 1979 a následne sa Jobs rozhodol, ?e budúcnos? patrí po?íta?om vyu?ívajúcim grafické rozhranie a ikony. V januári 1983 Apple uviedlo na trh po?íta? Apple Lisa za cenu 10 tisíc dolárov. Lisa predbehla svoju dobu, no bola príli? drahá a Apple nepokorilo korporátny trh.
Macintosh
[upravi? | upravi? zdroj]
E?te po?as vyvoja Lisy sa Jobs za?al sústre?ova? na vyvoj Macintosha, ktory mal by? a bol skuto?ne osobnym po?íta?om, so v?etkym ?o by be?ny u?ívate? potreboval, obsiahnutym priamo v krabici. Macintosh bol uvedeny v januári 1984 spolu so slávnou reklamou po?as prestávky Superbowlu vychádzajúcou z románu Georgea Orwella 1984 a vyhlasujúcou:
?24. januára Apple uvedie Macintosh. A uvidíte, pre?o 1984 nebude ako 1984“ – implikujúc, ?e nové, pou?ívate?sky priate?ské grafické rozhranie Macintosha oslobodí pou?ívanie po?íta?ov a informácií od predstáv ve?kych spolo?ností a technokratov.
Nieko?ko prototypov Macintosha spolo?nos? Apple darovala Billovi Gatesovi, spoluzakladate?ovi Microsoftu, aby jeho spolo?nos? pre Macintosh vytvorila programové vybavenie. V roku 1985 v?ak Microsoft uviedol na trh Microsoft Windows, vlastny opera?ny systém s grafickym rozhraním, ktoré pou?ívalo mno?stvo prvkov vtedaj?ích Macintoshov. To viedlo k dlhému právnemu sporu medzi Apple a Microsoftom, ktory sa skon?il mimosúdnym vyrovnaním, na základe ktorého Microsoft získal prístup k neobmedzenému pou?itiu grafického rozhrania Macintosha. V tom ?ase v?ak u? boli na základe tzv. sp?tného in?inierstva vytvorené mnohé lacné PC klony a hoci systém Windows bol technologicky zaostaly oproti Macintoshu, rychlo sa roz?íril práve v?aka klonom p?vodného IBM PC. Apple pravdepodobne u? nikdy nezíska ?iroky trhovy podiel z konca sedemdesiatych rokov (takmer 29 %), Macintosh sa stal de facto ?tandardnou platformou pre zále?itosti ako tvorba filmov, hudby, desktop publishing a ?al?ie oblasti umenia.
1984 – 1997
[upravi? | upravi? zdroj]
Po roku 1984 podporovalo Apple dve rozdielne platformy: Apple II a Macintosh. To neprispievalo k roz?íreniu Macintosha. Apple predávalo obe nekompatibilné platformy a? do za?iatku dev??desiatych rokov 20. storo?ia. V rovnakom ?ase pribúdali po?íta?e rodiny Macintosh, v roku 1989 Apple vytvorilo aj prvy, nepríli? úspe?ny prenosny po?íta? Macintosh Portable, nasledovany mimoriadne populárnym Powerbook v roku 1991. úspe?né vyrobky ako Powerbook priniesli zvy?enie vynosov a? do tej miery, ?e ?asopis MacAddict nazval roky 1989 a? 1991 prvou zlatou dobou Macintosha. Tá doba v?ak netrvala dlho. Apple muselo bojova? nielen s progresívnymi technologickymi rivalmi ako Amiga a Atari, ale po roku 1990 stále viac s po?íta?mi zalo?enymi na IBM PC. Apple nebolo schopné svoje modely správne umiestni? na trhu a vysvetli? zákazníkom dobré technické rozdiely medzi mnohymi uvedenymi modelmi.
V roku 1994 Apple uviedlo na trh Power Macintosh zalo?eny na procesore PowerPC s architektúrou RISC, pri?om opera?ny systém Macitoshov bol upraveny tak, aby star?ie aplikácie vytvorené pre procesory Motorola mohli by? emulované na PowerPC. Spolu s po?íta?mi v dev??desiatych rokoch Apple za?alo vyrába? aj osobnych digitálnych asistentov (PDA) Apple Newton. Komer?ne bol Newton neúspe?ny, ale technologicky bol predchodcom a in?piráciou pre dne?né vreckové po?íta?e ako Palm a neskor?ie Pocket PC.
V roku 1985 po boji o moc s novym riadite?om spolo?nosti Johnom Scullym opustil Apple Steve Jobs. Následne zalo?il spolo?nos? NeXT, ktorá síce nebola komer?ne príli? úspe?ná, ale vytvorila progresívny opera?ny systém NeXTstep zalo?eny na Unixe, ktory v roku 1997 úspe?ne predala Apple. Apple tymto systémom nahradilo starnúci MacOS 9 a vznikol tak Mac OS X. Kúpou spolo?nosti NexT sa Jobs vrátil do Apple a e?te ten isty rok sa stal do?asnym ?éfom spolo?nosti a za?al s kritickou re?trukturalizáciou spolo?nosti, ktorá bola v zlo?itom stave.
1998 – 2003
[upravi? | upravi? zdroj]Medzi Jobsove prvé kroky patril vyvoj po?íta?a iMac, ktory bol obrovskym predajnym hitom s po?tom pribli?ne milión predanych kusov ro?ne. Následnymi úspe?nymi produktami boli iBook a PowerMac G4, ale i rada produktov AirPort, ktorá spopularizovala bezdr?tové siete e?te pred rokom 2000.
V roku 2001 bol vydany Mac OS X, unixovy opera?ny systém zalo?eny na NeXTSTEPe. So stabilitou, spo?ahlivos?ou a bezpe?nos?ou Unixu a prepracovanym rozhraním, OS X umo?ňoval aj spú??anie star?ích aplikácií v prostredí Classic. V tom istom roku za?alo Apple otvára? aj svoje vlastné obchody, najprv v USA a potom i inde po svete. V rovnakom roku uzrel svetlo sveta aj prvy iPod, digitálny prehráva? hudby. V roku 2002 iMac získal procesor G4 a Apple vytvorilo aj nieko?ko úspe?nych serverovych produktov. V roku 2003 bol uvedeny na trh procesor G5 so 64-bitovou architektúrou a s ním po?íta? PowerMac G5. G5 bol nesk?r pou?ity v ?al?ích po?íta?och Apple s vynimkou Mac mini a prenosnych po?íta?ov PowerBook a iBook.
Po?as dev??desiatych rokov získali po?íta?e s Microsoft Windows dominantné postavenie na trhu a trhovy podiel Apple klesol na pribli?ne 5 %. Spolo?nos? finan?ne trpela a Microsoft dokonca kúpil akcie Apple bez mo?nosti voli? za 150 miliónov dolárov ako vysledok jedného súdneho sporu. Odvtedy v?ak tieto akcie Microsoft op?? predal. Microsoft v?ak stále podporuje programové vybavenie po?íta?ov Apple, ako napr. vyvojom Microsoft Office pre Mac. Napriek tomu v?ak podiel Macu na trhu neprestáva klesa? a v roku 2004 u? bol len 3 %.
2003 – 2008
[upravi? | upravi? zdroj]
V roku 2003 Apple otvorilo svoje prvé obchody mimo územia USA, najprv v Japonsku a potom i v Európe. V roku 2005 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.4 Tiger. Taktie? predstavil BootCamp, aplikáciu ktorá dovolila nain?talova? Microsoft Windows na po?íta?e Macintosh. Táto aplikácia bola ako sú?as? systému Mac OS X 10.5 Leopard.
Steve Jobs v júni 2005 oficiálne ohlásil, ?e Apple za?ne od roku 2006 vyrába? po?íta?e zalo?ené na procesoroch Intel. Zároveň potvrdil neoverené správy, ?e spolo?nos? od za?iatku tajne vyvíjala Mac OS X nielen pre PowerPC, ale i pre Intel. Na jeseň 2007 bola zároveň naplánovaná nová verzia Mac OS X 10.5 Leopard, ktorá bude be?a? natívne na oboch typoch procesorov, rovnako 10.4 Tiger. Táto verzia bola vydaná a? 26. októbra 2007. Prvé dva po?íta?e s procesorom Intel Jobs predstavil 10. januára 2006 – novy prenosny po?íta? nazvany MacBook Pro, ktory postupne nahradil dovtedaj?ie Powerbooky a novy iMac. Do augusta 2006 pre?li na procesory spolo?nosti Intel v?etky po?íta?e vyrábané Apple.
V roku 2007 Steve Jobs predstavil a predviedol iPhone – prvy telefón od spolo?nosti Apple a nové po?íta?e Mac Pro s dvoj- a ?tvorjadrovymi procesormi Intel. Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.5 Leopard a novú generáciu iPodov, pribudol ipod touch. V roku 2008 Steve Jobs predstavil MacBook Air – najten?í notebook na svete. Apple vydal novy Mac Pro s 8-jadrovymi procesormi na 3,2 GHz a Software Development Kit pre iPhone OS (neskor?í iOS), ktory dovolil vyvíja? natívne aplikácie pre zariadenia ktoré be?ia na tomto opera?nom systéme.
2008 – 2012
[upravi? | upravi? zdroj]
V roku 2008 Apple predstavil a uviedol do predaja mobilny telefón iPhone 3G (2. generácia) a 2. generáciu iPodu touch. V roku 2009 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.6 Snow Leopard, predstavil a uviedol do predaja mobilny telefón iPhone 3GS (3. generácia) a 3. generáciu iPodu touch. V roku 2010 Apple vydalo iOS 4, 1. generáciu tabletu iPad, predstavil a uviedol do predaja mobilny telefón iPhone 4 (4. generácia) a 4. generáciu iPodu touch.
V roku 2011 Apple vydalo novú verziu Mac OS X 10.7 Lion, iOS 5, uviedol do predaja tablet iPad 2 (2. generácia) a mobilny telefón iPhone 4S (5. generácia). V auguste spoluzakladate? Steve Jobs (? 5. október 2011) opustil post generálneho riadite?a firmy zo zdravotnych d?vodov a nahradil ho Tim Cook, ktorého Steve Jobs navrhol. V roku 2012 Apple uviedol do predaja Novy iPad. Na konferencii WWDC 2012 Apple predstavilo novú verziu OS X 10.8 Mountain Lion, novy MacBook Pro s Retina displejom, nové verzie MacBook Air a MacBook Pro a iOS 6. OS X 10.8 Mountaion Lion bol vydany 25. júla 2012 a iOS 6 19. septembra 2012. Nové MacBooky sa ?oskoro dostali do predaja. 12. septembra 2012 Apple predstavil iPhone 5, iPod touch 5G a iPod nano 7G. iPhone 5 sa v niektorych krajinách dostal do predaja 21. septembra 2012, v ostatnych 28. septembra 2012 (vrátane Slovenska).
Produkty
[upravi? | upravi? zdroj]Mac
[upravi? | upravi? zdroj]Macintosh, v?eobecne známy ako Mac, je rad osobnych po?íta?ov, ktoré pou?ívajú vlastny opera?ny systém macOS. Osobné po?íta?e boli p?vodnou obchodnou líniou spolo?nosti Apple, ale od konca roka 2023 tvoria len pribli?ne osem percent príjmov spolo?nosti.[1]
Vo vyrobe je ?es? verzií po?íta?ov Macintosh:
- iMac: spotrebite?sky stolny po?íta? typu ?v?etko v jednom“, predstaveny v roku 1998.
- Mac mini: spotrebite?sky maly stolny po?íta?, predstaveny v roku 2005.
- MacBook Pro: profesionálny notebook, predstaveny v roku 2006.
- Mac Pro: profesionálna pracovná stanica, uvedená v roku 2006.
- MacBook Air: spotrebite?sky ultra tenky notebook, predstaveny v roku 2008.
- Mac Studio: profesionálna pracovná stanica malych rozmerov, uvedená v roku 2022.
Po?íta?e Mac sa ?asto ozna?ujú ako walled garden (uzavretá záhrada), pou?ívajú kremíkové ?ipy Apple, opera?ny systém macOS a softvér Apple, napríklad webovy prehliada? Safari, iMovie na úpravu domácich filmov, GarageBand na tvorbu hudby a balík programov iWork. Apple predáva aj profesionálne aplikácie: Final Cut Pro pre produkciu videa, Logic Pro pre hudobníkov a producentov a Xcode pre vyvojárov softvéru. Predáva tie? r?zne príslu?enstvo pre po?íta?e Mac vrátane displejov Pro Display XDR, Apple Studio Display, Magic Mouse, Magic Trackpad a Magic Keyboard.
iPhone
[upravi? | upravi? zdroj]
iPhone je rad smartfónov s opera?nym systémom iOS. Prvy iPhone predstavil Steve Jobs 9. januára 2007. Odvtedy sa ka?dy rok vydávajú nové modely. Ke? bol predstaveny, jeho viacdotyková obrazovka bola opísaná ako ?revolu?ná“ a ?meniaca pravidlá hry“ v odvetví mobilnych telefónov. Zariadeniu sa pripisuje zásluha na vytvorení ekonomiky aplikácií.
iOS je popri systéme Android jednou z dvoch najv???ích platforiem pre smartfóny na svete. iPhone priniesol spolo?nosti ve?ké zisky a má zásluhu na tom, ?e sa Apple stal jednou z najhodnotnej?ích verejne obchodovanych spolo?ností na svete.[2] Od konca roka 2023 tvorí iPhone viac ako polovicu príjmov spolo?nosti.[1]
iPad
[upravi? | upravi? zdroj]iPad je rad tabletov so systémom iPadOS. Prvá generácia iPadu bola predstavená 27. januára 2010. iPad sa predáva najm? na konzumáciu multimédií, tvorbu umenia, prácu s dokumentmi, videokonferencie a hranie hier. Rad iPadov pozostáva z nieko?kych základnych modelov, men?ieho iPadu Mini, vylep?eného iPadu Air a ?pi?kového iPadu Pro. Apple neustále zlep?uje vykon iPadu, pri?om iPad Pro pou?íva rovnaké ?ipy M1 a M2 ako Mac. iPad je v?ak stále kritizovany za obmedzeny opera?ny systém.[3][4]
Od septembra 2020 predala spolo?nos? Apple viac ako 500 miliónov iPadov, hoci predaj dosiahol vrchol v roku 2013.[5] Pod?a predaja v druhom ?tvr?roku 2020 zostáva iPad stále najpopulárnej?ím tabletovym po?íta?om[6] a na konci roka 2023 tvoril sedem percent príjmov spolo?nosti.[1] Apple tie? predáva nieko?ko druhov príslu?enstva pre iPad vrátane Apple Pencil, klávesnice Smart Keyboard, Smart Keyboard Folio, Magic Keyboard a nieko?kych adaptérov.
Ostatné produkty
[upravi? | upravi? zdroj]Apple vyrába nieko?ko ?al?ích produktov, ktoré zara?uje do kategórie ?Wearables, Home and Accessories“.[7] Medzi tieto produkty patrí rad bezdr?tovych slúchadiel AirPods, prehráva?e digitálnych médií Apple TV, inteligentné hodinky Apple Watch, slúchadlá Beats, inteligentné reproduktory HomePod a headset pre zmie?anú realitu Vision Pro. Od konca roka 2023 tvorí táto ?iroká línia produktov pribli?ne desa? percent príjmov firmy.[1]
Slu?by
[upravi? | upravi? zdroj]Spolo?nos? Apple ponúka ?irokú ?kálu slu?ieb vrátane reklamy v obchode App Store a aplikácii Apple News, plánu pred??enej záruky AppleCare+, cloudovej slu?by na ukladanie dát iCloud+, platobnych slu?ieb prostredníctvom kreditnej karty Apple Card a platformy na spracovanie platieb Apple Pay, slu?ieb digitálneho obsahu vrátane Apple Books, Apple Fitness+, Apple Music, Apple News+, Apple TV+ a obchodu iTunes Store. Od konca roka 2023 tvoria slu?by pribli?ne 22 % príjmov spolo?nosti.[1] V roku 2019 Apple oznámil, ?e sa bude cielene sna?i? roz?íri? svoje príjmy zo slu?ieb.[8]
Sú?asny softvér vyrábany Apple
[upravi? | upravi? zdroj]Opera?né systémy
[upravi? | upravi? zdroj]- macOS – opera?ny systém pre pracovné stanice. Sú?asná verzia je 10.15 macOS Catalina.
- iOS – opera?ny systém pre iPhone, iPad a iPod. Sú?asná verzia je iOS 17.1
- watchOS – opera?ny systém pre Apple watch. Sú?asná verzia je watchOS 6.1.3.
- OS X Server – opera?ny systém pre servery. Sú?asná verzia je 10.7.4.
Profesionálne aplikácie
[upravi? | upravi? zdroj]- Final Cut Studio – skupina aplikácií dodávaná s nasledujúcimi programami:
- Final Cut Pro – profesionálny program pre strih videa
- DVD Studio Pro – profesionálny program pre tvorbu DVD
- Soundtrack Pro – profesionálny program pre prípravu zvukovych st?p k videu (soundtrackov)
- Motion – nástroj pre tvorbu videografiky v reálnom ?ase
- Logic Pro – nástroj na úpravu hudby
- Shake – nástroj pre tvorbu efektov
- Aperture – nástroj pre profesionálnych fotografov na úpravu digitálnych fotografií
Spotrebite?ské aplikácie
[upravi? | upravi? zdroj]- Final Cut Express HD – nástroj na strih videa
- Logic Express – nástroj na strih hudby
- iLife – balík aplikácií, ktory obsahuje:
- iDVD – jednoduchá aplikácia na tvorbu DVD
- iMovie – jednoduchá aplikácia na strih videa
- iPhoto – nástroj na správu fotografií
- iTunes – nástroj na správu hudobnych súborov, tie? plniaci funkciu jukeboxu a umo?ňujúci prístup k internetovej slu?be iTunes Music Store, jediná aplikácia zo skupiny iLife, ktorá je dostupná aj pre platformu Microsoft Windows
- GarageBand – nástroj na nahrávanie a tvorbu hudby
- iWeb – nástroj na tvorbu webovych stránok, blogov a ich jednoduché umiestnenie na internet
- iWork – obsahuje:
- QuickTime Player – program na prehrávanie videa
- QuickTime Pro
- QuickTime Streaming Server
- QuickTime Broadcaster
Serverové rie?enia
[upravi? | upravi? zdroj]- OS X Server – serverovy opera?ny systém
- Xsan – distribuovany súborovy systém pre správu tzv. storage area networks
- Apple Remote Desktop – aplikácia pre vzdialenú správu po?íta?ov Macintosh
- WebObjects – webovy aplika?ny server zalo?eny na Jave
Zále?itosti spolo?nosti
[upravi? | upravi? zdroj]Logo
[upravi? | upravi? zdroj]Originálne logo Apple bolo vytvorené Robom Janoffom v roku 1976 ako dúhové jablko, z ktorého je odhryznuté. V roku 1998 sa logo zmenilo na jednofarebné, no nemá predpísanú ?pecifickú farbu. Napríklad, je sivé na PowerMacu G5, modré v macOS, chrómové na paneli O tomto Macu v macOS 10.3 a 10.4, a biele na iBooku a PowerBooku. Tvar loga je jednym z najlep?ie spoznate?nych symbolov zna?iek vo svete a je vystavené na dobre vidite?nych miestach na v?etkych produktoch a vo v?etkych obchodoch spolo?nosti.
-
Prvé logo (1976–1977)
-
Prvé oficiálne logo (1977–1998)
-
Sú?asné logo (od 1999)
-
Tmavo?edy variant
-
?edy variant
Hlavní vykonní riaditelia spolo?nosti
[upravi? | upravi? zdroj]
- 1977 – 1981: Michael Scott
- 1981 – 1983: Mike Markkula
- 1983 – 1993: John Sculley
- 1993 – 1996: Michael Spindler
- 1996 – 1997: Gil Amelio
- 1997 – 2011: Steve Jobs
- od 2011: Tim Cook
Vyznamné súdne spory
[upravi? | upravi? zdroj]Od osemdesiatych rokov 20. storo?ia bolo Apple obvinenou alebo ?alujúcou stranou v mnohych súdnych sporoch. Vysledky niektorych tychto súdnych sporov sa stali d?le?itym precedensom pre technologicky priemysel, kym iné boli iba sústom pre médiá.
Súdne spory so spolo?nos?ou Apple Corps
[upravi? | upravi? zdroj]V roku 1978 Apple Corps (hudobná spolo?nos? zalo?ená skupinou The Beatles) napadla Apple Computer pre poru?enie obchodnej zna?ky Apple. Súd sa skon?il v roku 1981 finan?nym vyrovnaním za nezverejnenú sumu. Nesk?r bolo zverejnené, ?e to bolo 80 tisíc dolárov, hoci sa odhadovalo, ?e to bolo 50–200 miliónov. Podmienkou vyrovnania bolo, ?e Apple Computer sa nebude mie?a? do hudobného obchodu.[9]
V roku 1986 Apple pridalo podporu MIDI a nahrávania zvuku svojim po?íta?om a následne Apple Corps napadla Apple Computer na súde v roku 1989 op??, tvrdiac, ?e do?lo k poru?eniu vyrovnania z roku 1981. V roku 1991 do?lo k druhému vyrovnaniu za sumu okolo 26,5 milióna dolárov.[9]
Vyrovnanie z roku 1991 na?rtáva práva oboch spolo?ností na zna?ku Apple. Apple Corps dostalo právo na pou?ívanie mena v súvislosti s akymiko?vek kreatívnymi prácami, ktorych základnym obsahom je hudba a Apple Computer dostalo právo na pou?itie mena na vyrobkoch a slu?bách, ktoré sa pou?ívajú na reprodukovanie, prehrávanie alebo inymi sp?sobmi distribuovanie takéhoto obsahu, okrem obsahu distribuovanom na fyzickych médiách. Inymi slovami, Apple Computer súhlasilo, ?e nebude bali?, predáva? alebo roz?irova? nahrávky s hudbou.[9]
V septembri 2003 v?ak Apple Corps napadlo Apple Computer po tretí raz, tentoraz za uvedenie iTunes a prehráva?a iPod. Apple Corps tvrdí, ?e tieto produkty a slu?by poru?ujú predchádzajúcu dohodu o ne?írení hudby spolo?nos?ou Apple Computer. V tomto prípade zví?azila spolo?nos? Apple Computer,[10] ale v sú?asnosti prebieha odvolacie konanie.[9]
?asová os zariadení so systémom iOS

Slováci a Apple
[upravi? | upravi? zdroj]Slovenská umelecká fotografka Mária ?varbová nafotila pre spolo?nos? Apple exkluzívnu sériu fotografií na iPhone XS.[13]
Referencie
[upravi? | upravi? zdroj]- ↑ a b c d e Apple 10-K Report FY2023 [online]. sec.gov, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Apple Surpasses Exxon as World’s Most Valuable Company Before Retreating [online]. bloomberg.com, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Apple Surpasses Exxon as World’s Most Valuable Company Before Retreating [online]. bloomberg.com, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ IVANOV, Dzhoro. The M1 iPad Pro can run a desktop OS - Apple just won't let it [online]. phonearena.com, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Apple has sold a total of 500 million iPads in the last 10 years [online]. appleinsider.com, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ POTUCK, Michael. Latest data suggests iPad sales hit highest growth rate in 6 years during Q2 [online]. 9to5mac.com, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ LESWING, Kif. Apple's fastest-growing business segment, which includes AirPods and Watch, is now bigger than Mac [online]. cnbc.com, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Apple's Two-Word Plan for the Future of the Internet: Subscribe Now [online]. fortune.com, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ a b c d Mu?, ktory videl ?alej ako iní [online]. 6. júna 2011. Dostupné online. [nefunk?ny odkaz]
- ↑ Apple Computer vyhral spor o logo jablka s firmou Apple Corps [online]. 2025-08-14. Dostupné online.
- ↑ Apple Inc., Newsroom Archive - Apple, Získané 7. júna 2018.
- ↑ Mactracker (mactracker.ca), Apple Inc. modelová databáza, verzia k 26. júlu 2007.
- ↑ Pre Apple vytvorila exkluzívnu sériu fotografií. Mária ?varbová a jej tipy pre za?ínajúcich fotografov [online]. Forbes, 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
Pozri aj
[upravi? | upravi? zdroj]Iné projekty
[upravi? | upravi? zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apple
Externé odkazy
[upravi? | upravi? zdroj]- Oficiálna stránka (po slovensky)